Nonviolence Training

Späť na obsah

Od Andreasa Specka

Úvod

Od roku 2001 War Resisters' International koordinovali medzinárodné aktivity okolo 15. mája – medzinárodného dňa odporcov vojenskej služby. Deň začal v roku 1982 ako európsky deň odporcov vojenskej služby, ale od roku 1986 sa oslavuje ako medzinárodný deň odporcov vojenskej služby. War Resisters' International považujú aktivity okolo 15. mája za príležitosť pre aktivistov odporujúcich vojenskej službe, aby zdieľali svoje skúsenosti na poučili sa navzájom zo svojich bojov a kampaní. Od roku 2002 tieto aktivity zahrňujú medzinárodnú akciu, často s výcvikom v nenásilí a nenásilnou akciou ako hlavnými časťami. Aktivity

Prvá akcia tohto druhu sa konala v roku 2002 v Belgicku. Plánovanou akciou tam bola blokáda veliteľstva NATO na 15. mája. Kým o predmete akcie sa rozhodlo dopredu, celá akcia sa plánovala počas týždňového mítingu s účastníkmi z Belgicka, Británie, Nemecka, Francúzska, Holandska, Španielska, Macedónska, Chorvátska a Turecka. Toto viedlo k pomerne málo výzvam pokiaľ ide o skúsenosti a jazyky. Okrem výcviku a prípravy na akciu účastníci tiež napísali verejné vyhlásenie.

V roku 2003 bol v Izraeli do programu pridaný viac či menej verejný seminár. Hlavnú časť týždňa však stále tvoril výcvik v nenásilí a spoločná príprava na akciu. Počas výcviku v nenásilí sa účastníci učili o nenásilí, moci, nenásilných prostriedkoch na analýzu moci a vývoj nenásilných kampaní. Toto sa potom uviedlo do praxe s plánovaním akcie pre 15. máj. Ohľadom cieľu akcie sa viedli plamenné diskusie – ako veľmi sa sústrediť na okupáciu, alebo na výhradu vo svedomí, alebo militarizáciu v Izraeli. Na konci bol dosiahnutý konsenzus o niekoľkých hlavných cieľoch: zvýraznenie medzinárodného dňa odporcov vojenskej služby a výhrady vo svedomí ako medzinárodnej kampane, zvýšenie povedomia o úlohe armády v každodennom živote v Izraeli, neznepriateľovanie vojakov a urobiť akciu, ktorá by mohla inšpirovať ostatné akcie.

V roku 2004 sa akcia konala v Čile – a hlavným jazykom mítingu bola španielčina. Formát akcie bol znova podobný tomu, ktorý bol použitý rok predtým – ale dynamika bola dosť odlišná, s väčšinou účastníkov pochádzajúcich z Latinskej Ameriky. Spoločné plánovanie a výcvik pre akciu sa ukázali byť dôležitou časťou získavania skúseností.

S Gréckom v roku 2005 sa akcia presunula späť do Európy. Výcvik a spoločné plánovanie boli znova hlavnou časťou akcie.

V roku 2006 sa medzinárodný deň odporcov vojenskej služby presunul do Spojených štátov. Tu sa viac sústredili na zdieľanie skúseností prostredníctvom seminára a menej na akciu. Čiastočne to bolo kvôli mnohým akciám, ktoré sa už v tej deň konali, takže sa nezdalo byť efektívne, aby na tej deň pridali ďalšiu akciu.

V Kolumbii v roku 2007 aktivity zahrňovali antimilitaristický koncert, medzinárodný míting zameraný hlavne na plánovanie a diskusiu o medzinárodnej solidarite pre kolumbijských odporcov vojenskej služby, a akciu na 15. mája v meste Medellin.

Výzvy

Akcie prestavujú výzvy na niekoľkých úrovniach. Nechcem tu ísť do veľkej výzvy získavania financií pre tieto akcie, keďže to je mimo rozsah tejto knihy – hoci financie majú veľký vplyv na túto akciu samotnú.

Ostatné výzvy zahrňujú:

Rozhodovanie: ako rozhodnúť o zameraní a krajine na každý rok? Organizácia: organizácia akcie v spolupráci medzi úradom WRI a miestnou hosťujúcou skupinou Program/Výcvik/Akcia: ako toto adresuje potreby miestnej hosťujúcej skupiny, ale tiež medzinárodných účastníkov?

Ani jeden človek by nebol schopný vhodne posúdiť všetky tieto záležitosti sám. Namiesto toho chcem predstaviť nejaké úvahy.

Rozhodovanie

Kvôli úpadku medzinárodného dňa odporcov vojenskej služby koncom 90tych rokov prevzali War Resisters' International v roku 2001 kontrolu nad koordináciou tohto dňa. Avšak, neexistovala nijaká sieť odporcov vojenskej služby, aby rozhodla o zameraní na ďalší rok – to je problémom stále. Po 15. máji v Izraeli tu boli (neúspešné) pokusy o zapojenie účastníkov minulých akcií 15. mája do procesu rozhodovania (prostredníctvom elektronického zoznamu).

Ďalej bolo navrhnuté, aby sa do procesu rozhodovania zapojil ročný míting Rady WRI, ak je to možné. Avšak, kvôli nedostatku predstavenia aktivistov odporujúcich vojenskej službe v Rade nebolo ani toto príliš úspešné. Teraz rozhodnutie závisí od rady programu WRI s názvom Právo odmietnuť zabíjať.

Je zrejmé, že proces rozhodovania nie je uspokojivý. Poukazuje to na nedostatok skutočne medzinárodnej siete hnutí odporujúcich vojenskej službe, nie len vo WRI, ale aj mimo nich.

Organizácia

Organizácia takej akcie nie je vždy jednoduchá. V roku 2002 pripadla väčšina medzinárodnej organizácie na úrad WRI, s belgickým hosťom, ktorý poskytoval hlavne logistiku. V nasledujúcich rokoch hrali hostia v organizovaní akcie, vrátane programu, väčšiu úlohu.

Jedným z hlavných problémov sú často rôzne časové osi. Hoci taká akcia – zahrňujúca zbieranie financií pre jej uskutočnenie – vyžaduje niekoľko mesiacov až jeden rok prípravy, miestne skupiny často pracujú v rozsahu týždňov, alebo len pár mesiacov.

Fundamentálnejším problémom je integrovanie medzinárodnej túžby po výročnej akcii v konkrétnom dátume so stratégiami miestnych kampaní, aby sa zaistilo, že medzinárodná akcia prispeje k pokračujúcemu rozvíjaniu a nebude len jednorazovou položkou turizmu akcií.

Program/Výcvik/Akcia

Na prvej akcii medzinárodného dňa odporcov vojenskej služby organizovanej WRI bolo len málo formálneho programu a väčšina času sa minula na výmenu skúseností, výcvik a prípravu na akciu. V nasledujúcich rokoch bol do programu pridaný seminár ako odpoveď na potrebu, ktorú vyjadrila miestna hosťujúca skupina, a podľa ktorej by akcia mala mať viac „verejnú stránku“ (mimo akciu).

Vždy tu bolo napätie medzi tromi rôznymi aspektmi: zdieľaním informácií a skúseností s kampaňami, verejným seminárom a výcvikom/prípravou pre spoločnú akciu. S posunom ku pevnejšiemu a verejnejšiemu programu, vrátane semináru, bolo na verejnom seminári často možné predstaviť skúsenosti rôznych krajín. Avšak to, čo ostatní aktivisti už vedia – a čo chcú vedieť okrem toho – je často veľmi odlišné od toho, čo očakávajú ostatní účastníci seminára.

Výcvik a príprava na akciu zaberá veľa času. Hoci je praktická spolupráca počas prípravy akcie dobrou skúsenosťou a dobrým cvičením pri budovaní skupiny, necháva to málo času na ostatné diskusie. Je tu otázka: je toto to najlepšie použitie času stráveného spolu?

Taktiež akcia samotná môže viesť ku napätej situácii. Aké sú očakávania miestnych hostí? Aké riziká to má pre miestnych aktivistov a pre medzinárodných účastníkov? Na čo sú miestni ľudia citliví? Zaberá to mnoho času a vyžaduje to vzájomné načúvanie, aby sme pochopili možné problémy s určitou formou akcie, a dospeli ku konsenzu o type akcie. Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, pár dní nie je dostatok času, najmä keď sa veľmi praktická príprava – transparenty alebo ostatné materiály potrebné pre akciu – taktiež musí uskutočniť počas toho času.

Záverečné poznámky

Vo všeobecnosti treba povedať, že žiadna z týchto akcií nebola dokonalá. Nikdy nie je možné vyriešiť všetky napäté situácie, ale stále – všeobecne povedané – účastníci a organizátori mali po akcii vždy pozitívny pocit.

Ja osobne cítim, že výcviková časť je dôležitá a myslím si, že je škoda, že nebola na programe v uplynulých dvoch rokoch. Pravda, často sme sa pokúšali urobiť toho príliš veľa za príliš krátky čas, ale výcvik a plánovanie akcie dokopy sú dôležitou časťou vytvárania lepšieho porozumenia vzájomných politických perspektív a kultúr akcie.

Výzvou stále zostáva skombinovať to s väčším množstvom času pre dôkladnejšiu výmenu skúseností s kampaňami, ak sa chceme poučiť navzájom ako aktivisti a hnutia odporujúce vojenskej službe.

Andreas Speck

Späť na obsah

Keďže toto je medzinárodná príručka, uvedomujeme si, že mnoho skupín preloží materiály, aby vytvorili svoje vlastné príručky. Ak uvažujete o vytvorení vašej vlastnej príručky, tu sú nejaké tipy. Po prvé, musíte mať jasno ohľadom vašich cieľov a množstve energie, ktoré ste ochotný vložiť do príručky (viď otázky nižšie, pod cieľmi a obsahom). Ďalší dôležitý aspekt je premýšľať nad tým, čo by urobilo vašu príručku špecifickou.

Tu je zoznam otázok, ktoré môžu byť nápomocné pred začatím projektu vašej vlastnej príručky:

Ciele

Čo je hlavným dôvodom príručky? Pre koho je tá príručka? Kto chcete, aby tú príručku používal? Čo musíte zahrnúť do príručky? Skontrolovali ste existujúce príručky? Čo sa vám na nich nepáči alebo na nich považujete za neužitočné?

Obsah

Aké námety a témy chce v príručke? Ako chcete štruktúrovať príručku? Aká je dĺžka vašej príručky? Použijete iba nové texty alebo existujúce? Kto vyberá existujúce texty a napíše nové? Aký je časový rozvrh pre túto prácu? Ako by sa mala príručka použiť? Stačí, keď si ľudia prečítajú časť, ktorá sa ich týka, alebo to bude tak, že si budú musieť prečítať celú príručku?

Výroba

Ako by ste financovali príručku? Chcete ju predávať alebo dávať zadarmo? Aký bude rozsah distribúcie? Aký druh rozvrhnutia chcete (napr. veľkosť papiera, grafické štýly)? Ako by ste hodnotili tú príručku?

OBSAH

- Úvod O príručke a ako ju použiť Čo je nenásilie a prečo ho použiť Ako funguje nenásilie? Výcvik v nenásilí: úloha trénerov, možné témy pre výcvik v nenásilí Vy a Vaša skupina: posilňovanie skupiny, preskúmanie rozdielov, čo chcete? Historické použitie nenásilia: čo kde funguje, úloha pacifistov, organizovanie Prípadová štúdia: výcvik v nenásilí v Americkom hnutí za ľudské práva Prípadová štúdia: Otpor - moc ľudu v Srbsku

- Rod a nenásilie

Úvod do rodovej časti Čo je rod Príklad spojenia mieru a rodových záležitostí: Nový profil v Izraeli

- Úlohy a nástroje pre organizovanie a facilitovanie výcvikov

Úvod do časti Práca spolu Kontrolný zoznam pre organizovanie výcviku Kontrolný zoznam pre facilitovanie výcviku

- Nenásilné kampane

Čo robí kampaň nenásilnou Plánovanie nenásilných kampaní Konštruktívny program Akčný plán hnutia (aktualizované) Formy nenásilnej akcie Štádiá eskalácie Úloha médií Sprievodca prípadovými štúdiami kampaní

- Organizovanie pre efektívne nenásilné akcie

Vyslanie protestného posolstva Výzva protestovania Humor a nenásilné akcie Skupiny pre akciu; afinitné skupiny, skupinový proces, rozhodovanie Techniky pre rozhodovanie pomocou konsenzu vo veľkých skupinách: metóda rady hovorcov (Nové) Kontrolný zoznam pre plánovanie akcie Úlohy na, pred a po akcii Právna podpora Väzenská podpora Hodnotenie

- Príbehy a stratégie

Úvod Medzinárodná kampaň solidarity s Južnou Afrikou Seabrook - Wyhl - Marckolsheim: nadnárodné vzťahy v reťazci kampaní Medzinárodné antimilitaristické pochody Čile: Gándhího postrehy dali ľuďom odvahu vzdorovať čílskej diktatúre Izrael - Nový profil sa učí zo skúseností druhých Turecko - budovanie nenásilnej kultúry Aplikácia "divadla utláčaných" Augusta Boala v Turecku Južná Kórea - výzvy a úspechy práce v nenásilí Mierová komunita San José de Apartadó v Kolumbii: lekcia odporu, dôstojnosti a odvahy Bombspotting – presun od národnej ku medzinárodnej kampani 15. máj - Medzinárodný deň odporcov vojenskej služby

- Cvičenie na prácu v nenásilí

Úvodné cvičenie Hádka - paralelná línia Konfliktná línia Brainstorming Vyjadrenie názoru Rodový dialóg pre budovateľov mieru Prečo robiť to, čo učitelia hovoria? Kto má moc v škole? Stratégie 10/10 Strom Piliere moci Spektrum spojencov Následky strachu Strom a vietor Rozhodovanie Kros spektrum Hranie úloh Divadelné fórum Nástroje pre uzemnenie, ochranu a blokovanie Spektrum alebo barometer

- Urob si sám

- Príručkový slovník pojmov

- Ďalšie zdroje

- Medzinárodný pamätný inštitút A.J. Musteho, fond výcviku v nenásilí

- Pobočky WRI

Späť na obsah

V tejto časti opisujeme niekoľko cvičení, aby sme vám pomohli rozvinúť vaše nenásilné kampane a akcie. Tieto cvičenia môžete použiť počas výcvikov v nenásilí, workshopov a skupinových stretnutí. Cvičenia pomáhajú, aby sme spoločný čas strávili väčšou účasťou a prispievajú ku procesu vzdelávania a budovania schopností medzi účastníkmi.

Cvičenia, ktoré sme zozbierali, pochádzajú z rôznych zdrojov, nasledujúc bohatú históriu využívania cvičení na posilnenie našej práce v nenásilí. V priebehu rokov boli tieto cvičenia mnoho krát prispôsobené a zmenené. Očakávame, že vy urobíte to isté a zmeníte tieto cvičenia tak, aby vyhovovali vašim potrebám.

Väčšina z cvičení zdieľaných v tejto časti sa dá použiť na rôzne účely, dáme vám nejaké odporúčanie, kde a ako ich použiť najlepšie, a tipy pre facilitátora/trénera.

Dúfame, že budete tieto cvičenia považovať vo vašom procese budovania nenásilných kampaní za užitočné a že vás motivujú hľadať ďalšie cvičenia a vyvinúť vlastné cvičenia, aby ste aj naďalej obohacovali repertoár cvičení hnutia nenásilia.

Intelektuálne vlastníctvo

Len niekoľko z týchto cvičení sa dá „pripísať“ konkrétnym trénerom alebo výcvikovým skupinám. Dopredu sa ospravedlňujeme komukoľvek kto cíti, že by mu malo byť pripísané autorstvo konkrétneho cvičenia. Dajte nám prosím vedieť, aby sme to mohli na webe a v budúcich tlačených vydaniach napraviť. Avšak, väčšina cvičení použitých vo výcviku v nenásilí plynula od skupiny ku skupine, pričom každé cvičenie bolo prispôsobené novým situáciám alebo štýlom.

Späť na obsah

1) Niekoľko z organizátorov a všetci tréneri by sa mali stretnúť v dostatočnom časovom predstihu, aby naplánovali výcvik. V závislosti od situácie sa organizátori možno budú potrebovať vrátiť späť do skupiny pre ďalšie rozhodnutie. Otázky trénerov môžu organizátorom pomôcť pochopiť, čo ešte potrebujú urobiť, aby skupinu pripravili na výcvik.

2) Diskutujte o tom, koľko času je treba na splnenie cieľov výcviku. Dá sa to urobiť za jeden deň (koľko hodín) alebo víkend? Dá sa výcvik urobiť v krokoch, nasledujúc proces vývoja kampane? Potrebujete série výcvikov na naplánovanie kampane? Niektoré skupiny si dajú týždeň voľna na plánovanie a prípravu na kampaň. Ak ľudia na akciu pocestujú, ako môžete plánovať výcvik?

3) Tréneri potrebujú informácie o účastníkoch: prídu ľudia spolu len na túto akciu alebo sa stretávajú pravidelne? Na akej úrovni sú ich skúsenosti? Podieľali sa už predtým na výcvikoch? Uskutočnili už nenásilné akcie a ak áno, aké typy akcie to boli?

4) Diskutujte o prístupe skupiny k nenásiliu a výcviku. Má skupina sprievodcov nenásilia?

5) Požiadajte organizátorov kampane, aby na výcviku predstavili špecifické informácie (napr. plány scenára, pozadie kampane). Majte jasno v tom, koľko času na túto úlohu majú.

6) Identifikujte, aké letáky sú potrebné; použite mapy a fotky, pokiaľ je to vhodné.

7) Majte jasno v tom, kto je zodpovedný za nosenie zásob (značky, papier, páska, fotokópie letákov, kópie príručky, vybavenie pre filmy atď.) a opatrenia pre jedlo alebo iné fyzické potreby.

Späť na obsah

Táto časť je zbierkou príbehov a stratégií použitia nenásilia vo svete. Príbehy nám pomáhajú učiť sa z minulých skúseností a mnohé z týchto príbehov opisujú, ako sa ľudia naučili stratégie z kampaní v iných častiach sveta a posilnili svoje kampane pomocou medzinárodnej spolupráce.

Motiváciu konať môže ovplyvniť to, čo sa udialo na inom mieste, inšpirované ich tvorivosťou a úspechom. Zozbierali sme niekoľko skúseností, v ktorých bol kontakt s aktivistami z iných oblastí inšpiratívny. Pri niektorých príležitostiach môže svoj účel splniť návšteva člena inej skupiny, pri iných zasa čítanie materiálov vytvorených inde alebo účasť na medzinárodnej akcii, ktorá im dá nápady pre ich kampane.

Hoci sa súvislosti týchto príbehov líšia, všetky majú nenásilie ako spoločného menovateľa. Niektoré prípady sa zameriavajú na vzdelávanie a propagáciu nenásilia na aktivistickej scéne v ich krajine, ako v Turecku a Južnej Kórei. Solidárna práca, ako v Južnej Afrike počas protiapartheidného hnutia, môže byť modelom pre iné situácie. Učenie cez hranice nastalo medzi Seabrookom, Wyhlom a Markolsheimom; Izrael a Južná Afrika. Medzinárodná účasť je kľúčom k Medzinárodným antimilitaristickým pochodom, kampaň Bombspotting a aktivity 15. mája. Práca budovania alternatív voči násiliu a proti porušeniam ľudských práv v konfliktných oblastiach je kľúčovým príspevkom od nenásilných hnutí z Čile a Kolumbie.

Pri plánovaní vašich kampaní je vždy dobré skúmať, či to už niekto neurobil pred vami a poučiť sa z ich úspechov a chýb. A nezabudnite dokumentovať vaše vlastné kampane a zdieľať vaše príbehy. Dúfame, že nasledujúce príbehy pomôžu ako inšpirácia pre vaše nenásilné stratégie. War Resisters' International, ktoré hralo úlohu pri spájaní ľudí vo väčšine týchto prípadov, podporuje výmenu a podporu medzi nenásilnými a antimilitaristickými hnutiami, pričom veríme, že je veľmi dôležité vytvoriť medzinárodné hnutie proti vojne, za mier a spravodlivosť.

Medzinárodná kampaň solidarity s Južnou Afrikou Seabrook - Wyhl - Marckolsheim - nadnárodné vzťahy v reťazi kampaní Medzinárodný antimilitaristické pochody Čile: Gándhího postrehy dali ľuďom odvahu vzdorovať čílskej diktatúre Izrael - Nový profil sa učí zo skúseností druhých Turecko - budovanie nenásilnej kultúry Južná Kórea - Výzvy a úspechy práce v nenásilí Mierová komunita San José de Apartadó v Kolumbii: Lekcia odporu, dôstojnosti a odvahy Bombspotting – presun od národnej ku medzinárodnej kampani 15. máj - Medzinárodný deň odporcov vojenskej služby

Späť na obsah

„Vojna skončí, keď muži odmietnu bojovať – a ženy ju odmietnu schváliť. Jesse Wallace Hugan, zakladateľ Ligy odporcov vojny“

Úvod

Môže sa to zdať jednoduché a zrejmé, že chceme, aby sa do našich bojov proti vojne a nespravodlivosti zapojili muži aj ženy. Ak však chceme naplno využiť talenty, energiu a postrehy ľudí, musíme uplatniť rodové povedomie na vlastnú organizáciu, na navrhnutie našich kampaní a uskutočnenie našich výcvikov pre akciu.

Prečo? Pretože rod, definície mužských a ženských úloh, mužnosti a ženskosti, ovplyvňuje nás všetkých. A spoločenské tradície, ktoré vystavali mužnosť ako dominantnú, agresívnu a kontrolujúcu a ženskosť ako slabú, podriadenú a slúžiacu, každého z nás hlboko ovplyvnili. Rodové povedomie nám pomáha uistiť sa, že v našich nenásilných akciách a kampaniach nepáchame tie isté nespravodlivosti, ktoré sa pokúšame zastaviť.

V antimilitaristických kampaniach sú rodové povedomie a rodové analýzy hodnotnými nástrojmi na vytváranie efektívnej stratégie. Rod je prvkom v každom konflikte. Nemusí byť príčinou konfliktu, no rôzne názory o mužnosti a ženskosti sú základom toho, prečo a ako ľudia bojujú. Armádne systémy sú založené tak, aby fungovali na určitých myšlienkach a predpokladoch o mužských a ženských úlohách. Ak chceme vytvoriť nenásilné štruktúry a systémy na riešenie konfliktov, budeme potrebovať vytvoriť nové predpoklady a očakávania o rode. V tejto časti zahrňujeme myšlienky a cvičenia, ktoré vám pomôžu zapracovať rodové povedomie do vašich výcvikov a preskúmať vaše kampane a nenásilné akcie z pohľadu rodu.