Techniky pre rozhodovanie pomocou konsenzu vo veľkých skupinách: metóda rady hovorcov (Nové)

 

 

''Procesy a techniky, ktoré nájdete nižšie ukazujú/potvrdzujú, že aj vo veľkých skupinách je možné robiť rozhodnutia demokratickým, horizontálnym, participatívnym spôsobom, bez hierarchie, delegácií, hierarchií alebo hlasov/hlasovania.''

Tieto techniky potvrdili skúsenosti rôznych spoločenských hnutí založených radovými občanmi v uplynulých tridsiatich rokoch, hlavne v organizovaní akcií masovej občianskej neposlušnosti.

Tento text sa zameriava na rozhodovanie pomocou konsenzu s použitím zhromaždenia alebo metódy rady hovorcov, ich variácií a inej dynamiky, ktorá sa dá použiť vo veľkých skupinách. Skúsenosť so zavedením týchto techník nám umožní predvídať hlavné problémy, ktorým treba čeliť pri zavádzaní tejto metodológie, rovnako ako návrhy na ich prekonanie.

Na konci je navrhnutá hŕstka/niekoľko cvičení na vyvinutie a precvičenie zručností, ktoré sú pre skupinu nevyhnutné, aby bola schopná sfunkčniť skupinové rozhodovanie pomocou konsenzu.

Konsenzus vo veľkých skupinách...

Je... nemožný: maximálna veľkosť skupiny ľudí, s pomocou ktorej bude každý vypočutý a každému bude odpovedané, je dokopy asi 15 až 20 ľudí.

Preto je kľúčom ku rozhodovaniu založenom na konsenze vo veľkých skupinách zmenšenie problému tak, aby bol konsenzus možný: rozdelením veľkej skupiny na malé skupiny.

V malých skupinách:

  • Je možný dialóg
  • Môže dôjsť ku diskusiám
  • Sú zvyšným skupinám prostredníctvom záverov predstavené jasné a dobré myšlienky

V procese vedúcom ku konsenzu vo veľkých skupinách sa využíva '''zhromaždenie alebo štruktúra rady hovorcov.'''

Ten proces musí byť pre každého čo najjasnejší a musia ho prijať všetci účastníci.

Popri všetkých týchto myšlienkach o metodológii nesmie človeku zísť z očí fakt, že je to prax a skúsenosť účastníkov, čo umožňuje rozhodnutia založené na konsenze.

Podmienky pre rozhodovanie založenom na konsenze

Rozhodovanie pomocou konsenzu závisí (vo veľkej miere, v prípade veľkých skupín) od určitých predchádzajúcich podmienok, ktoré treba splniť:

  • Spoločný cieľ: každý na mítingu musí mať spoločný záujem/cieľ (ak treba akciu vykonať pri špecifickej príležitosti alebo ak existuje zdieľaná etická hodnota). Očividne, čím viac ľudí je na mítingu, tým viac tam bude názorov. Preto keď nájdete tento spoločný záujem a vrátite sa k tomuto bodu keď sa vynoria rozdiely, môže to pomôcť udržať skupinu sústredenejšiu/zjednotenú.
  • Kompromis s konsenzom: Konsenzus vyžaduje kompromis, trpezlivosť, toleranciu a odhodlanie umiestniť skupinu nad všetko ostatné. V modely konsenzu sa nesúhlas dá použiť ako nástroj na dosiahnutie pevnejšieho konečného rozhodnutia.
  • Dostatok času: všetky techniky rozhodovania vyžadujú určitý čas, pokiaľ chceme zaistiť, že dosiahnuté rozhodnutie bude vysokej kvality. Konsenzus nie je výnimkou. V medzinárodných skupinách potrebuje človek čas na preklad. V rade hovorcov je potrebný čas na konzultáciu s afinitnými skupinami, vďaka ktorej môžu dosiahnuť svoj vlastný konsenzus.
  • Jasná procedúra: základom je, aby každá skupina rozumela procedúre prijatej na mítingu. Keďže existujú variácie tejto procedúry, tak aj keď máme s týmito nástrojmi skúsenosť, je možné, aby skupina používala procedúru odlišným spôsobom. Môžete mať skupinovú dohodu alebo základné pravidlá, na ktorých sa dohodnete na začiatku mítingu. Napríklad, že sa použije konsenzus, že sa použijú ručné znamenia (viď dodatok), že sa nebudeme prerušovať, pokiaľ bude niekto hovoriť, aktívna účasť, že odmietneme utláčateľské správanie, že budeme rešpektovať názor každého, že sa pokúsime a budeme držať dostupného času. Prilepenie kúsku papiera na vývojový diagram procesu rozhodovania založeného na konsenze pomôže ľuďom pripomenúť, v ktorej fáze procedúry sa nachádzajú v ktoromkoľvek momente. Pomáha tiež vysvetliť proces rozhodovania založený na konsenze na začiatku mítingu, pretože na ňom môžu byť prítomní nejakí noví ľudia.
  • Dobrá facilitácia a aktívna účasť: nominovanie jedného alebo viacerých facilitátorov môže pomôcť hladšiemu priebehu mítingu, na ktorom je veľká skupina ľudí. Dynamika skupiny musí zaistiť, aby skupina pracovala v harmónii, tvorivým a demokratickým spôsobom. Facilitátori sú tu tiež na to, aby zaistili, že sa podarí dosiahnuť cieľ mítingu, že sa implementuje prijaté rozhodnutie. Aby sa to stalo, je potrebná aktívna podpora všetkých prítomných.

Štruktúra

V modeli rozhodovania založenom na konsenze prostredníctvom rady hovorcov sa veľké skupiny rozdelia na menšie skupiny: takzvané '''afinitné skupiny''' alebo základné skupiny (AS). V týchto skupinách sa paralelne diskutuje o tých istých záležitostiach.

Každá jedna z týchto skupín vyšle jedného alebo viacerých hovorcov do '''rady hovorcov alebo zhromaždenia hovorcov (RH)'''. V RH:

  • Je koordinovaná celá procedúra
  • Sa vymieňajú závery AF
  • Sa rozhoduje

RH by mala byť skôr malá skupina, aby sa umožnila priama komunikácia. Ako v RH, i tu sa kladie väčšina pozornosť na výmenu nápadov, ako v hlbokých diskusiách, a je možné, aby tu bolo ešte viac účastníkov (RH tvorená tridsiatimi ľuďmi je stále životaschopná, keď sa prijmú určité obmedzenia).

Kombinácia '''afinitných skupín''' a '''rady hovorcov''' umožňuje:

  • Každému, aby počul o výsledkoch a záveroch bez toho, aby bol prítomný na diskusiách.
  • Aby sa dobré nápady a dôležité argumenty jednej AS dostali k inej AS prostredníctvom RH.
  • Uvažovanie o väčšom počte návrhov, pretože veľká skupina nemusí počúvať každého človeka individuálne.

Procedúra

Proces rozhodovania sa dá rozdeliť do 8 krokov. Tieto kroky sa rozdelia medzi RH a AS.

RH musí koordinovať prácu v afinitných skupinách: aby sa dali dokopy výsledky afinitných skupín, treba dodržiavať tie isté kroky.

 

 

Toto nie je lineárny proces. Sú body, ku ktorým sa človek vracia. Napríklad, keď RH nedosiahne konsenzus, je dohodnuté, že ďalším krokom bude návrat do afinitných skupín, aby sa vypracovali nové nápady.

Záležitosti alebo problémy sú adresované RH: alebo AF predloží návrh výboru, alebo sa predloží otázka z vonka, alebo sa odhalí problém súvisiaci so súčasnou situáciou.

Pred začiatkom '''treba problém dostatočne vysvetliť''', aby mu všetci účastníci porozumeli a vedeli ho vysvetliť svojim skupinám. Ak si nie sú vedomí dôležitej informácie, hovorcovia sa opýtajú vo svojej AF alebo niekto prijme úlohu nájsť tú informáciu.

Formulujte záležitosť, o ktorej rozhodujete

RH formuluje otázku, o ktorej urobíte rozhodnutie. Táto otázka sa pošle afinitným skupinám.

Vyjadriť názory, záujmy, túžby a potreby. Zhromaždiť nápady. Diskutovať o nápadoch.


Medzi procedúrami veľkých skupín a normálnym modelom rozhodovania pomocou konsenzu nie je rozdiel.

Je veľmi nápomocné, ak si afinitné skupiny najprv ujasnia, aké sú ich záujmy, túžby a potreby, aby dosiahli konečné rozhodnutie.

Nápady sa potom zhromaždia, čím sa vyhneme problémom. Kým sa nezhromaždia všetky nápady, žiadne z nich sa nevyhodnotia.

V diskusii sa analyzuje životaschopnosť a následky každého návrhu. Členovia skupiny sformujú názor. Skupiny medzi sebou navzájom hovoria, kým nenájdu možné riešenia problému.

Nakoniec skupina vypracuje návrhy rozhodnutí.

Vytvorenie návrhu založenom na konsenze

 

Návrhy a názory afinitných skupín sa znova spoja s hovorcami v RH. Tam sa výsledky rôznych skupín prispôsobia.

V RH treba vyjadriť záujmy a potreby, ktoré sú za tými návrhmi. To isté platí o teóriách, argumentoch a hodnoteniach, ktoré ovplyvnili názor skupiny. Znalosť tohto všetkého uľahčí zvyšným skupinám nájdenie riešenia, ktoré každý dobre prijme.

V prípadoch, keď nie každý navrhne tú istú vec, treba sformulovať návrh založený na výsledkoch afinitných skupín, ktorý má dobrú šancu na to, že ho skupiny prijmú. Ak je to vec výberu medzi rôznymi alternatívami, tieto alternatívy treba predniesť ako konkrétne návrhy.

Osobné hodnotenie

Hovorcovia pošlú návrh založený na konsenze (alebo voľbu medzi rôznymi alternatívami) ďalej svojim príslušným afinitným skupinám. Každý člen skupiny vyjadrí svoj osobný názor.

Pokiaľ ide o posudzovanie medzi rôznymi alternatívami, skupina ich musí zoradiť podľa preferencie. Pokiaľ afinitné skupiny spomenú len ich preferovanú voľbu, RH nebude mať dostatok materiálu, s ktorým by vytvorila nový návrh.

Rozhodnutie

S preferenciami afinitných skupín sa hovorcovia znova zhromaždia v RH. Teraz musí rada identifikovať, či bol dosiahnutý konsenzus.

Ak je konsenzus čiastočný, len v niektorých bodoch, akékoľvek ostatné body, na ktorých sa nedohodlo, budú súčasťou novej záležitosti, o ktorej sa rozhodne. Ak sa konsenzus nedosiahne v prvom kole, medzi RH a afinitnými skupinami začne hra na pobehovanie sem a tam:

  • Ako výsledok predchádzajúcej spätnej väzby skupín sa v RH sformuje nový návrh založený na konsenze.
  • V súlade s novými informáciami prichádzajúcimi z RH niektorí ľudia alebo skupiny zmenia svoje stanovisko.

V RH sa rozhodne o niečom, čo dosiahne konsenzus, a to sa potom cez hovorcov postúpi afinitným skupinám.

Až dosiaľ sme sa v procedúre vo všetkých prípadoch zameriavali výlučne na minimálnu výmenu medzi RH a AS. V určených situáciách môže byť užitočná dodatočná výmena medzi RH a afinitnými skupinami:

  • Keď o začínajúcej záležitosti máte nejasné informácie, tak pri ujasňovaní o čom presne je problém, môžete informácie postúpiť skupinám.
  • Ak máte významne dôležité individuálne potreby, treba ich predniesť v RH pred štádiom zhromažďovania nápadov.
  • Ak má AF veľmi opačné nápady, nápady všetkých ostatných afinitných skupín treba prediskutovať v každej skupine predtým, ako RH vypracuje návrh založený na konsenze.

Čomu by skupiny a účastníci mali venovať pozornosť?

Účastníci

Veľká prekážka v procese rozhodovania založenom na konsenze vo veľkých skupinách vyžaduje väčšiu výzvu pre všetkých účastníkov. Treba nájsť rovnováhu:

  • Medzi individuálnym sebaurčením proti nátlaku na prispôsobenie a vôľou venovať pozornosť potrebám a túžbam ostatných a braním ich názorov vážne.
  • Medzi dospením k návrhu s veľkou podporou a vytrvalosťou, aby ste pri hľadaní najlepšieho riešenia stále diskutovali.

Afinitná skupina

AF má za úlohu vytvoriť konsenzus medzi svojimi členmi. V tejto procedúre sa treba venovať ostatným uhlom pohľadu, ktoré nie sú zastúpené vo svojej vlastnej skupine. Rovnako ako u účastníkov musí AF zaistiť rovnováhu medzi vlastným potvrdením a pokusom o pochopenie názorov ostatných.

Hovorcovia

Hovorcovia zastupujú v RH svoju AF, nie svoje vlastné osobné názory. To znamená, že keď sú v RH vznesené otázky, ktoré neboli vznesené v ich skupine, hovorca sa musí poradiť so svojou AF. Skupina musí dať svojmu hovorcovi povolenie, aby rozhodoval v jej mene bez radenia sa so skupinou. Toto môže byť nápomocné, keď je vzhľadom k problému nastolenom v RH odpoveď skupiny predvídateľná. Toto povolenie však neznamená, že hovorca sa so skupinou vôbec neradí. Preto je na ňom, aby rozhodol, kedy je nevyhnutné vrátiť sa späť do skupiny a kedy nie. To sa odporúča len keď hovorca pozná skupinu dostatočne dobre na to, aby o tomto rozhodla.

Úloha hovorcu má dva hlavné problémy:

  • Slobodu vo vzťahu so skupinou
  • Zlyhanie pri prenose informácií

Na vyriešenie týchto problémov sú tu tri riešenia:

  • Všetko si zapíšte: treba spísať petíciu skupiny a odniesť ju do RH. V RH si tiež treba robiť poznámky kvôli neskoršiemu informovaniu skupiny.
  • Dvojité zastúpenie: ak je RH malá, odporúča sa poslať hovorcu ku skupine s tichým pozorovateľom. Vo veľkých RH to nemusí byť možné kvôli úrovni hluku.
  • Rotácia: skupina môže do RH poslať rôznych ľudí. Toto zabraňuje nebezpečenstvu rozpadu. Avšak, RH bez rotácie má výhodu v tom, že hovorcovia sa časom spoznajú a vďaka tomu bude komunikácia efektívnejšia.

Rada hovorcov

V RH sa proces rozhodovania zlaďuje na rôznych mítingoch.

  • Aby ste to tak robili, treba sa jasne dohodnúť na tom, aký bude ďalší krok pre skupiny.
  • Treba sa tiež dohodnúť na tom, koľko času budú mať skupiny na dosiahnutie záveru a kedy začne ďalšia RH.

Variácie a rozšírenia procedúry


Pre prispôsobenie procesu pre každú jednotlivú súvislosť, boli vyvinuté rôzne variácie a dodatky.


Mnohoúrovňový výbor hovorcov

Je možné, aby vo veľmi veľkých skupinách bol mnohoúrovňový výbor: celá skupina sa rozdelí na podskupiny, čo sa často robí podľa zemepisnej blízkosti. Tieto čiastkové skupiny sa organizujú samé, respektíve prostredníctvom svojej vlastnej RH. Potom tieto RH pošlú svojich hovorcov do spoločnej RH. Týmto spôsobom môže existovať mnoho skupín tvorených tisíckami ľudí.

Akváriové výbory hovorcov

V nie príliš veľkých skupinách je RH umiestnená do stredu spoločnej skupiny. Vzhľadom k tomu, že hovoriť majú dovolené len hovorcovia, sa komunikačná situácia dá riadiť, ale keďže každý počúva, každý je rovnako informovaný. Navyše, afinitné skupiny môžu so svojimi hovorcami komunikovať počas RH písomnou formou.

Výbor s moderáciou

 

Míting RH sa dá posilniť s úlohou moderátora. Moderácia:

  • Pripravuje míting, zhromažďuje a podľa priority zoraďuje body, ktorým sa treba venovať
  • Usporadúva dialóg vo výbore
  • Navrhuje vhodné facilitačné metódy
  • Sprevádza proces rozhodovania naprieč niekoľkými mítingami
  • Ostatným pripomína, akým problémom sa venuje a v akom štádiu procesu sa človek nachádza.

Okrem úlohy facilitátora je tiež užitočné predstaviť úlohy, ktoré by mali byť prítomné na mítingu:

  • Facilitátor (viď úlohu moderácie v predchádzajúcom bode)
  • Koordinátor: keď je facilitátor vyčerpaný alebo cíti potrebu vyjadriť svoj názor
  • Vrátnik: aby vítal ľudí a prichádzajúcim na míting vysvetlil, o čom sa bude hovoriť, odovzdal potrebné poznámky z dokumentov, zaistil, že neskoré príchody nenarušia rokovania, vysvetlil model založený na konsenze, ktorým sa budú na mítingu riadiť...
  • Tajomník: robí si poznámky z mítingov, návrhov a dôležitých prijatých rozhodnutí, rovnako ako upozorňuje na neúplné rozhodnutia (kto bude zodpovedný za toto, tamto alebo hento...)
  • Pozorovateľ: pozoruje atmosféru mítingu, pri vzniku napätej situácie, pri odbočení od témy v diskusii, pri nízkych úrovniach entuziazmu, a skupine môže dávať návrhy vo vzťahu k tomuto problému, napríklad, dať si prestávku
  • Oslovovači obecenstva: majú zoznam ľudí, ktorí si chcú vziať slovo a zaistia, že budú hovoriť, keď na nich príde rad
  • Časomerač: zaisťuje, že každej položke v agende bude daný dostatok času na diskusiu a že míting sa skončí v dohodnutom čase.

Plenárna schôdza

Pre jednoduchý prenos informácií ku každému je jednoduchšie zvolať plenárnu schôdzu namiesto toho, aby ste to robili prostredníctvom RH. Niekedy sa o problémoch dá diskutovať na plenárnej schôdzi, aby každý dostal priamu predstavu, o čom sa diskutuje.

Skutočná diskusia by sa mala konať v afinitných skupinách, keďže hlbokú diskusiu s dostatočnou účasťou na plenárnej schôdzi je takmer nemožné uskutočniť. V štádiu rozhodovania je tiež náročné pracovať vo veľkých skupinách, pretože diskusie sa iba zriedkavo držia súvislej cesty.

Avšak, pri rozhodnutiach, kde je potrebná malá diskusia, je plenárna schôdza jednoduchšia a dá sa rýchlejšie použiť.

Záujmové kruhy

Keď je veľmi potrebné, aby o probléme diskutovala malá časť spoločnej skupiny, odporúča sa, aby sa oddelila od zvyšku skupiny kvôli hlbšej diskusii. Záujmový kruh nerobí nijaké rozhodnutia na strane celej skupiny, ale ku všeobecnej procedúre môže prispieť závermi z ich diskusií.

Delegácia

Nie všetky rozhodnutia treba urobiť na plenárnej schôdzi. Rozhodovacie štruktúry môžu byť ľahšie, pokiaľ sa určité rozhodnutia delegujú malej skupine. V tomto prípade je dôležité stanoviť, o ktorých veciach sa môže rozhodnúť v tejto skupine a ako môže tieto rozhodnutia upraviť a schváliť spoločná skupina.

Potopa

Toto cvičenie vyžaduje čas, ale pre veľké skupiny je veľmi užitočné. Najlepšie je stanoviť veľmi prísne časové limity pre každé štádium.

  • Vypracujte zoznam návrhov
  • Utvorte páry. Každý pár bude diskutovať o zozname možností a bude vyzvaný, aby súhlasil s tromi hlavnými prioritami (alebo koľkokoľvek ich je).
  • Každý pár sa spojí s ďalším párom, aby vytvorili skupinku 4 ľudí. Dva páry porovnajú svoje zoznamy a pokúsia sa dohodnúť na zozname troch priorít.
  • Každá skupina 4 ľudí sa spojí s ďalšou skupinou, aby vytvorili skupinu 8 ľudí. Každá skupina znova vezme svoje zoznamy priorít a pokúša sa ich skrátiť na jeden zoznam.
  • Opakujte, kým sa celá skupina znova nespojí a nezdieľa zoznam len 3 hlavných priorít.

Dvojité koleso

Toto umožňuje každému vyjadriť svoj názor a počúvať všetkých ostatných. V kontraste s normálnym kolesom cvičenie neskončí, keď každý dohovorí. Namiesto toho koleso aj naďalej umožňuje každému reagovať na to, čo počul. Míting pokračuje, kým sa nedosiahne konsenzus. Tento nástroj je dobrý na zaistenie, že každý bude vypočutý, i keď to dlho trvá.

Na čo by sa mala sústrediť pozornosť pri uvádzaní procesu konsenzu vo veľkých skupinách?

Pri uvádzaní procesu musí človek premýšľať nad tým, či ho má integrovať do už existujúcich štruktúr v skupine. V skupinách, ktoré sú v konsenze menej skúsené, človek nemôže len oznámiť proces samotný, ale musí tiež uviesť všeobecný úvod do rozhodovania založenom na konsenze.

Integrácia do už existujúcich štruktúr

Niekedy vo veľkej skupine existujú podskupiny. Sú rozdielne dôvody, prečo môžu byť skupiny vytvorené s predstaviteľmi všetkých podskupín. Preto je tu príležitosť na integráciu úloh skupín radových občanov a výborov hovorcov do už existujúcich štruktúr. Vo vzťahu k priamej nenásilnej akcii toto znamená napríklad, že:

  • Každá skupina je nie len skupinou, v ktorej sa diskutuje a rozhoduje, ale je tiež afinitnou skupinou: ľudia, ktorí počas akcie zostávajú spolu, sa o seba navzájom starajú a podporujú sa. Mnohí aktivisti sa organizujú do afinitných skupín bez ohľadu na to, či pre akciu existuje výbor hovorcov.
  • Prostredníctvom RH sa môžu k aktivistom efektívne rozšíriť informácie. V iných prípadoch nikto nepočuje oznámenia ohlásené cez reproduktor, navyše, diváci môžu ľahšie počúvať.
  • Na medziregionálnych mítingoch sú afinitné a lokálne skupiny, ktoré pracujú spolu.

Integrácia do druhej štruktúry uľahčuje vytvorenie a udržanie tohto typu modelu rozhodovania. Organizovanie ľudí so sebou nesie určitú komplexnosť, keďže mnohí ľudia sa nezúčastnia rozhodovacieho systému, pokiaľ ešte nie sú integrovaní nejakým iným spôsobom. Na druhej strane je možné, že dodatočné úlohy preťažia skupiny a výbor, takže nezostane dostatok času na proces rozhodovania.

Rozšírenie modelu

Keď je rozhodovanie založené na konsenze uvedené do skupiny po prvý krát, alebo keď sa zahrnú noví účastníci, treba uviesť procedúru a riadenie záležitostí založených na konsenze. Každému musí byť jasné, v ktorom bode procedúry budú ľudia schopní vyjadriť svoje potreby a podporiť svoje návrhy alebo názory.

Ako bude riadenie pre veľké skupiny komplexnejšie než pre malé skupiny, ich opis bude rozsiahlejší. Vďaka podrobnému predstaveniu pravidiel procesu je ľahké navodiť pocit, že rozhodovanie založené na konsenze je normálna a spoľahlivá procedúra a že ak sa rešpektujú pravidlá tejto procedúry, dá sa dosiahnuť konsenzus.

Preto sa treba venovať určitým základným predstavám:

  • Je dôležité zaistiť, aby sa na každého účastníka bral rovnaký ohľad.
  • Človek musí vedieť, ako použiť tvorivosť a zručnosti celej skupiny, aby dosiahol dobré rozhodnutie.
  • Potrebe dosiahnuť skutočné rozhodnutie.
  • Toto rozhodnutie musia účastníci prijať čo najkonkrétnejšie.

Dojem skupiny, že tieto požiadavky sú spravodlivé, bude závisieť od toho, ako na seba navzájom reagujú účastníci, či majú postoj, ktorý je skutočne orientovaný smerom ku konsenzu a či popri obhajobe svojich vlastných názorov, tiež zodpovedne zaručia, že procedúra sa bude vyvíjať.

Skúsenosť a výcvik

Pre skupinu bude dosiahnutie rozhodnutí pomocou konsenzu jednoduchšie, keď si všetci účastníci budú vedomí svojej úlohy v procese rozhodovania a z tohto dôvodu budú vedieť svoju úlohu vykonať produktívnym spôsobom. Toto sa dá významne posilniť, keď skupina porozmýšľa nad svojou skúsenosťou. Navyše, dá sa zorganizovať výcvik, aby mohli cvičiť s konkrétnymi rozhodnutiami.

Bežné ťažkosti pri hľadaní konsenzu

Pre väčšinu ľudí je rozhodovanie v súlade s modelom konsenzu úplne novým spôsobom učenia, ktorý sa dá naučiť za noc. Sme ponorení v kultúrnej tradícii autoritatívnych alebo väčšinových rozhodnutí, s ktorými sa každý stretol/bol v nich „vycvičený“. Len v niektorých prípadoch a často podvedome je zvyčajné, že sa medzi účastníkmi vytvorí konsenzus.

Aby sa proces rozhodovania založený na konsenze stal životaschopnou a presvedčivou alternatívou pre „novo prichádzajúcich“, je potrebný cvik a konštruktívne posúdenie skúsenosti.

Ako pomoc s týmto procesom sme nižšie zoradili najbežnejšie ťažkosti pri úsilí o konsenzus.

Ťažkosti a účinky

  • Problémy nie sú formulované alebo uvedené do kontextu jasne
  • Spoločné body, na ktorých sa dohodnete na mítingu, neukážete, a rozhovor len pokračuje do kruhu
  • Nevšímavosť, pokiaľ ide o rozoznanie riešení, ktoré by mohli vytvoriť konsenzus
  • Údajný konsenzus sa dosiahne veľmi rýchlo bez toho, aby ste sa venovali niektorým veľmi dôležitým aspektom

Možné riešenia

  • Pre rozvoj dialógu je veľmi nápomocné, ak moderátor neprestajne sumarizuje, v ktorom štádiu diskusie sa míting nachádza.
  • Každý musí cítiť zodpovednosť za smer dialógu a za prispenie pozitívnym spôsobom.

Keďže na vyriešenie problému ho nestačí len identifikovať, je tu pár ďalších návrhov na to, ako môžu skupiny tieto problémy obísť. V tomto ohľade v ďalšej časti odporúčame nasledovné praktické cvičenia.

Dodatok

A. Cvičenia na precvičenie rozhodovania pomocou konsenzu

Aktívne počúvanie

Aby ste pochopili, čo povedala druhá osoba, nestačí iba čakať, kým tá osoba dohovorí. Aktívne počúvanie znamená prijatie zvedavej pozície a preukázanie vnútorného a vonkajšieho uznania osobe, ktorá hovorí.

Pre posilnenie aktívneho počúvania je užitočné zopakovať vlastnými slovami, čo druhá osoba povedala, bez vstupovania do akýchkoľvek diskusií, ale radšej sa usilovať o potvrdenie toho, čo povedala. Človek sa musí starať skôr o emočnú časť, než o faktickú stránku toho, čo bolo povedané, rovnako ako musí žiadať o ujasnenie, keď je to nevyhnutné.

Dobrým cvičením na precvičenie aktívneho počúvania je zrkadlo. V tomto type konverzácie sa treba riadiť týmito pravidlami:

  • Zopakujte uhol pohľadu druhej osoby
  • Porovnajte fakty a emócie
  • Nezačínajte s hodnotovými súdmi
  • Buďte omnoho stručnejší, než druhá osoba

Aktívne počúvanie neznamená, že súhlasíme s názormi osoby, ktorú počúvame. Je to o tom, aby sme sa pokúsili správne pochopiť druhú osobu a to, čo povedala.

Prezentácia

Účastníci sú vyzvaní, aby sa rovnomerne rozostavili, aby odrážali spektrum názorov za/proti konkrétnemu návrhu. Diskusia pokračuje a pokiaľ človek zmení svoj názor, jeho pozícia sa zmení.

Akvárium

Dva sústredné kruhy, len ten vnútorný môže diskutovať o jednom navrhnutom probléme. Ak chce osoba vo vonkajšom kruhu niečo povedať, musí sa presunúť do vnútorného kruhu, čím si vymení miesto s niekým iným. Táto forma diskusie umožňuje intenzívnu výmenu názorov na kontroverzné témy.

Koleso

Toto sa urobí v poradí. Každý vyjadruje svoje názory, pocity, nápady, v súlade so štádiom diskusie. Jediným pravidlom je nekomentovať znova to isté, čo už niekto komentoval, ani nevstupovať do akýchkoľvek diskusií. Koleso umožňuje celej skupiny vyjadriť sa.

Lopta

Hovoriť môže len tá osoba, ktorá má v rukách loptu. Preto si každý môže byť istý, že ho budú počúvať, keď na neho príde rad, a každý mu bude venovať pozornosť, keďže všetci budú vedieť, že budú mať príležitosť hovoriť.

Momentka

Momentka pre príležitosť vyjadriť názory, pocity, duševné rozpoloženie alebo skúsenosti. Zásahy musia byť krátke. Účastníci sami rozhodujú, či chcú mať reakcie. Moderátor sa taktiež účastní blesku.

Brainstorm

Dobrá metóda na rozcvičku na začiatku diskusie o probléme. S krátkymi otázkami alebo kľúčovými slovami dostanete rovnako krátke názory alebo okamžité reakcie. Idete do kruhu a nápady si zapisujete na tabuľu. Brainstorming má len nasledovné pravidlá:

  • Kvantita nad kvalitou: plánom je pokúsiť sa a urobiť čo najviac spontánnych asociácií medzi nápadmi. Dobré asociácie sa môžu vynoriť aj zo zvláštnych myšlienkových procesov.
  • Časový limit: maximálne 5-10 minút, čo vytvára mentálny nátlak potrebný pre takéto cvičenie.
  • Ani kritika ani sebakritika: treba vytvoriť atmosféru dôvery, aby sa každý pri vyjadrovaní svojich nápadov a návrhov cítil pohodlne, nech sa to zdá akokoľvek nevhodné alebo od veci.
  • Ani diskusia ani súdenie: z toho istého dôvodu. V štádiu bude príležitosť na analýzu a schválenie.

Existujú variácie tejto metódy:

  • Imaginárny brainstorming: robíte brainstorming na vymyslenú tému, ale takú, ktorá nejakým spôsobom súvisí so skutočným problémom, ktorému sa venujete (a potom, ako sa vrátite ku skutočnému problému, sa pokúsite vysledovať spojitosti medzi skutočným problémom a nápadmi platnými pre imaginárnu tému).
  • Obnovujúci sa brainstorming: veľká skupina sa rozdelí na skupiny 4-6 ľudí a tí súčasne zapisujú svoje nápady na hárok papiera po dobu 2-3 minút. Potom ten hárok papiera posunú ďalšej skupine, ktorá zapíše svoje poznámky na iný hárok papiera a takto to pokračuje. Nápady niektorých skupín ovplyvnia názory ostatných.

Prestávka

Táto metóda pochádza z hnutia Arca. Je to najlepšie cvičenie, keď kypia emócie a ľudia sú v slepej uličke. Skupina zavedie, že ktorýkoľvek účastník môže požiadať o prestávku. To znamená, že každý sa musí postaviť a byť ticho niekoľko sekúnd alebo pol minúty. Preto „môžu ísť“, zhromaždiť svoje myšlienky a „vrátiť sa späť na zem“. Výsledkom môže byť, že každý, kto stratil svoju trpezlivosť, sa teraz upokojí.

Spojenie hláv

Jednoducho sa postavte zo svojich miest a dajte hlavy dokopy. Fyzický pohyb stimuluje a aktivuje a fyzický kontakt zlepšuje komunikáciu. Sadnúť si môžete až vtedy, keď má prijaté rozhodnutie blízko k uspokojeniu každého.

Konfliktné rady

Dve skupiny sa dajú do radov. Jedna skupina musí predstavovať konkrétny názor alebo jednotlivca, druhá skupina prijme opačné stanovisko alebo hrá nepriateľa. Rozvinie sa diskusia o kontroverzných bodoch. Diskusie prebiehajú v tom istom čase, čo vedie k dosť vysokým úrovniam hluku, čo môže predstavovať agresívnu postavu. Potom v pároch analyzujete štýl diskusie a použité argumenty a následne si vymeníte úlohy. Aby ste skončili, tak na plenárnej schôdzi diskutujte o tom, čo ste sa v pároch naučili. Toto cvičenie sa dosť používa v nenásilných priamych akciách, aby ste si precvičili, ako vzájomne reagovať s úradníkmi, verejnosťou, pracovníkmi atď.

Kruh šepotov

Veľmi užitočné a upokojujúce na mítingoch, kde je mnoho účastníkov, alebo na konferenciách. Príležitostne sú prestávky, počas ktorých môžete s osobou vedľa vás hovoriť o tom, čo ste práve počuli. Preto si môžete objasniť alebo overiť nejaké otázky o porozumení a námietky, vďaka čomu by ďalšie kolo diskusie mohlo byť omnoho uvoľnenejšie a efektívnejšie. Možnosť vyjadriť myšlienky človeka pomôže vďaka tomuto cvičeniu zvýšiť schopnosť počúvať v ďalšej fáze mítingu.

Otázka s kartami

Práca s použitím kariet je jedným z najpoužívanejších cvičení. Každý účastník alebo skupina si zapíše nápady alebo návrhy na špecifický problém na malé karty, ktoré sa potom pozbierajú a položia tak, aby ich každý videl na tabuli alebo na stene.

  • Len jeden nápad na kartu
  • Počet kariet môže byť neobmedzený alebo obmedzený, v závislosti na súvislosti
  • Musia byť jasne zapísané tak, aby ich bolo z diaľky ľahko vidieť

Cvičenie s kartami dáva každému účastníkovi v skupine rovnakú príležitosť na účasť a to vedie ku zhromaždeniu obrovského množstva nápadov a návrhov v najkratšom možnom čase. Individuálna práca vypĺňania kariet umožňuje každému účastníkovi rozvinúť svoje myšlienky a dať ich na papier bez toho, aby ho ovplyvnil zvyšok skupiny. Na zbierke kariet sa potom dá pracovať, pričom ich zatriedite do skupín na základe podobnej témy, čo by malo poskytnúť lepší celkový náhľad. Každej skupine kariet môžete dať názov. Táto zoskupujúca metóda o dosť uľahčí nasledujúcu fázu vyhodnotenia rôznych návrhov.

Názorový barometer

Na návrh rozhodnutia je navrhnutý kontroverzný názor alebo teória. Ľudia, ktorý s týmto návrhom súhlasia na 100%, sa postavia na jeden koniec miestnosti na druhom konci budú stáť tí, ktorí s ním súhlasia na 0%. Dva extrémy označia svoje pozície s použitím kariet. V strede sú tí, ktorí sú nerozhodný (50%). Každý účastník je vyzvaný, aby sa umiestnil pozdĺž čiary v súlade so svojím vlastným názorom. Každý účastník je potom požiadaný o vysvetlenie, prečo sa postavil na to konkrétne miesto. Barometer sa môže „meniť“. Ak ľudia zmenia kvôli argumentom druhých ľudí svoj názor, môžu zmeniť svoju pozíciu, aby odrážali svoju zmenu názoru.

K tejto aktivite existujú variácie:

  • Barometer konsenzu: táto aktivita sa dá použiť upraveným spôsobom, aby sa vyvinulo úsilie o konsenzus. Teraz sa každý účastník musí umiestniť veľmi blízko ku vzdialenej strane miestnosti podľa toho, či názor alebo návrh zdieľa čiastočne alebo úplne. Táto aktivita je užitočná najmä vtedy, keď máte viac ako jeden návrh, pretože človek môže hneď vidieť, aký je názor skupiny. Toto nie je o hlasovaní, pretože proces pokračuje.
  • Barometer konfliktu: ľudia, ktorí sú v konflikte, sa postavia na diametrálne opačné miesta a na určitú vzdialenosť. Zvyšok skupiny sa rozdelí podľa osobnej blízkosti alebo podľa svojich názorov súvisiacich s ľuďmi v týchto dvoch extrémoch. Potom títo ľudia začnú dialóg založený na objasnení medzi sebou. Len čo pocítia, že vyriešili aspekt konfliktu a že konfrontácia sa upokojuje, môžu sa ku sebe mierne priblížiť a zvyšok skupiny ich môže nasledovať. Konverzácia pokračuje dovtedy, kým účastníci necítia, že konflikt bol dostatočne vyriešený alebo dostatočne objasnený. Toto sa dá vycítiť vďaka rozptýleniu napätia v atmosfére a dá sa vidieť tak, že nesúhlasiace strany sa fyzicky k sebe priblížili.

Malé skupiny

Ako čas plynie, vo veľkých skupinách je často pocit nespokojnosti, ktorý sa vytvorí. Navyše, potenciál skupiny sa vhodne nevyužije, pokiaľ sa aktívne účastní len pár členov. Preto sa odporúča, aby sa vždy raz za čas cvičenia veľkej skupiny rozptýlili s prácou v malej skupine. Vďaka tomu sa môžu zúčastňovať aj hanblivejší alebo utiahnutí ľudia. Investovanie času potrebné pre prácu v malej skupine a následná prezentácia výsledkov každej skupiny na plenárnej schôdzi sa potom vráti vďaka zvýšenému uspokojeniu každého účastníka, lepšej kvalite obsahu návrhu a rýchlejšej ceste ku konsenzu.

Prestávky

Pozitívne účinky prestávok sa vždy podceňujú. Prestávky nie len oživujú duševné rozpoloženia a dobýjajú účastníkom energiu. Umožňujú tiež neformálnu konverzáciu, ku ktorej počas prestávok dochádza, a to vedie k rýchlejším ujasneniam v porovnaní s „oficiálnym“ regulovaným dialógom. Prestávka je „oddychovým časom“, počas ktorého bude konverzácia plynúť veľmi odlišným a väčšinou konštruktívnym spôsobom. Strata času sa vykompenzuje časom získaným s dialógom na konci zasadnutia.

Znamenia na poskytovanie názorov

„Súhlasím s týmto a práve toto chcem teraz povedať“: zdvihnete svoje ruky a rýchlo nimi traste

 

na obidve strany.

Preto tlieskate potichu. V diskusiách založených na konsenze vyjadrujete, či súhlasíte s tým, čo sa hovorí, a získate obraz o názore skupiny, či už je blízko ku konsenzu alebo nie. Vyhnete sa tiež zbytočnému striedaniu v rozprávaní.


 

“Nie. Môj názor je úplne odlišný“: Ruky vytvoria tvar x.

Tu človek vyjadruje nesúhlas s tým, čo bolo povedané.



“Môj

názor vo vzťahu k návrhu na konsenzus je...“ (úroveň súhlasu s tým, čo bolo povedané)

Ukážete jeden, dva, tri, štyri, päť prstov alebo zatvorenú päsť.


“Veto. Blokujem návrh“: Zdvihnutá päsť.

Veto znamená: vetujem skupinu pred prijatím návrhu, pretože návrh konsenzu je úplne proti mojim nápadom.



Znamenia na vyžiadanie slova


“Rád by som niečo pridal/opýtal sa niečo vo vzťahu ku obsahu“:

Zdvihnutá otvorená dlaň.


“Koment

ár k procedúre diskusie“

Dlane vytvoria tvar T.

S týmto znamením človek oznamuje návrh na proces. Napríklad, že určité aspekty problému treba prediskutovať v malých skupinách, alebo že si treba urobiť prestávku. Vo všeobecnosti sú tieto

 

vrhy nadradené nad ľudí pýtajúcich si slovo, aby mohli hovoriť o obsahu diskusie.



Priama reakcia

Dva vztýčené prsty.

Ak je priamy zásah relevantný. Toto človeku umožňuje preskočiť rad. S využívaním tohto znamenia je spojené riziko.

Znamenia súvisiace s porozumením



 „Hovor hlasnejšie“:

Opakované hýbanie dlaňami nahor.

 


 „Hovo

r tichšie“:

S dlaňami mieriacimi dolu, opakovanie hýbte dlaňami nadol.


“Ne

rozumiem“:

bte prstami pred tvárou.

 

Tým ukážete, že nerozumiete obsahu diskusie.

 

“Opakuješ sa. Zosumarizuj.“

Dve dlane rotujúce okolo seba navzájom.

Toto znamenie je dôležité, aby ste predišli opakovaniam. Ak sa toto znamenie objaví niekoľko krát, znamená to, že diskusia sa točí do kruhu.

„Jazyk“

S ukazovákom a palcom vytvorte L.

Aby ste požiadali o preklad alebo o použitie jednoduchšieho jazyka pri zásahoch.

Programmes & Projects
Theme

Add new comment

Image CAPTCHA