Prípadová štúdia: výcvik v nenásilí v Americkom hnutí za ľudské práva

Späť na obsah

V roku 1942 sformovali radikálni pacifisti Výbor nenásilnej akcie Spoločenstva zmierenia, ktorý trénoval tímy na poskytnutie vedenia v antirasistickej a antimilitaristickej práci. Z toho vyrástol Kongres rasovej rovnosti (CORE), ktorý sa v roku 1945 stal prvou organizáciou, ktorá vyvinula výcviky nenásilia v príprave na zapojenie sa do hnutia za občianske práva.

Po dobu desiatich rokov, so začiatkom v roku 1947, konal CORE vo Washingtone DC mesiac dlhé výcvikové workshopy. Účastníci sa naučili teórie a zručnosti v nenásilí a organizácii, s cieľom ukončiť v oblasti hlavného mesta segregáciu.

Na začiatku hnutia za ľudské práva založila Konferencia vedenia južných kresťanov svoju prípravu na kampane nenásilnej akcie (ako bol bojkot autobusov v Montgomery v roku 1956) na afroamerických náboženských tradíciách. Na masových mítingoch v miestnych kostoloch Martin Luther King Jr. a ostatní prednášali o nenásilí. Spev a modlitby posilnili komunitného ducha a nenásilnú disciplínu. Keď sa občianska neposlušnosť stala kľúčovou časťou hnutia za ľudské práva, do výcviku bolo zahrnuté hranie úloh a podpisovanie prísľubu zotrvania pri nenásilí.

Príprava pracovníkov občianskych práv na násilie, s ktorým sa stretli na juhu, vyžadovala rozsiahly výcvik. Účastníci na Mississippskom lete slobody z roku 1964 začal s dvojtýždňovým výcvikom. Kampaň chudobných ľudí z roku 1968 konala výcvikové programy pre pochodujúcich, usporiadateľov a podporných ľudí.

Vyňaté z 'Desaťročia výcviku v nenásilí: praktizovanie nenásilia' od Joanne Sheehan z Nenásilného aktivistu, júl - august 1998. http://www.warresisters.org/nva/nva0798-4.htm